Na výšinách Srí lanky, vo výške okolo 2 000 m nad morom sa pestuje ten najlepší ceylónsky čaj na svete. Nie nadarmo sa Srí lanke hovorí aj ostrov čaju. Napriek tomu, by sme asi márne hľadali u Sinhálcov tradičnú filozofiu spätú s čajom alebo lásku k čaju. Avšak mnohí čajoví znalci nedajú na ceylón dopustiť.
Srí lanka je jedným z najväčších producentov čaju na svete. Ceylónsky čaj preto môžeme nájsť všade. Ide o čierny čaj bohatej chuti a silnej vône. Nálev má intenzívne zlatú farbu. Názov Ceylon, ako sa nazývala dnešná Srí lanka, prischol čaju z tejto oblasti už natrvalo. Čaj sa tu po prvý krát objavil v roku 1867, ako náhrada kávy. Veľmi rýchlo sa nápoj jedinečnej chuti a farby uchytil a tak odštartoval ceylónsky čaj svoju expanziu. Prevažná väčšina čajových lístkov sa pestuje v horách, v šiestich čajových oblastiach: Galle, Ratnapura, Kandy, Dimulla, Uva, a Nuwara Eliya. Oblasť, v ktorej sa čaj pestuje mu poväčšine dáva jeho charakteristický názov. Najkvalitnejšie čaje sú zo zberu vo februári, marci, auguste a septembri. Čajové lístky sa starostlivo zberajú a nechávajú oxidovať, aby mal čaj optimálnu chuť prislúchajúcu klasickému čiernemu čaju.
Marko Polo kedysi vyhlásil Srí lanku, za najkrajší ostrov na svete. Vraj, keď boli Adam a Eva vyhnaní z raja, Bohu to bolo ľúto. Stvoril preto rajskú záhradu na Zemi - ostrov Srí lanka a tam ich zoslal. Zelený ostrov, nie väčší ako Slovensko, v tvare slzičky, má svoje vlastné čaro a aj tajomstvá.
Takmer celé pôvodné obyvateľstvo sa hlási k budhizmu, čo sa odzrkadľuje v celkovej kultúre a tradíciách. Na ostrove nájdete niekoľko chrámov. Na rozdiel však od kresťanov, budhisti ich navštevujú predovšetkým raz za mesiac, a to pri splne. Špecifický význam má spln na prelome mája a júna, ktorý je považovaný za najsilnejší v celom roku, je nabitý zvláštnou energiou.
V chráme býva posvätný chrámový slon. Domorodci veria, že slon prináša šťastie. Krásu a prosperitu svojho ostrova pripisujú práve bielym slonom, ktoré žijú v džungli. Slony turistom ochotne pozujú, dokonca pred fotoaparátmi dvíhajú choboty. Domorodci len krútia hlavou a vravia, že je to úplne zbytočný zvyk turistov, že každý slon prináša šťastie, bez ohľadu na to, či má zdvihnutý chobot alebo nie.
Pri vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka istotne upúta mesačný kameň. Je položený na zemi, má polkruhový tvar a je zdobený reliéfom. Sandakadapahana. Slúži na to, aby si ľudia pri vstupe očistili svoje nohy, symbolicky aj dušu. Kruhové reliéfy na ňom odkazujú na celé Budhovo učenie. Znázorňujú kolobeh života a kolobeh znovuzrodení, poukazujú na to, že nirvána alebo osvietenie spočíva v rozoznaní dobra od zla. Nirvánu symbolizuje lotosový kvet v strede. Okolo neho sú kačky a rastliny symbolizujúce dobré veci. Nad nimi vinič. Ten predstavuje zlé veci a skutky. Na okraji je rad kráčajúcich zvierat - Slon, kôň, lev a vodný byvol, a opäť slon, kôň,... . To predstavuje kolobeh života - narodenie (slon), náš život, v ktorom sa stále niekam ponáhľame (kôň), múdrosť na konci života (lev) a smrť (byvol), a potom znova ďalšie narodenie...
Na ostrove nájdete množstvo lotosových kvetov a horiacich olejových lámp, staré posvätné knihy a desiatky veľkých Budhových sôch. Určite však neprehliadnete veľký košatý strom s listami v tvare srdca. Ficus religiosa. Strom, pod ktorým Budha našiel osvietenie. Teda jeho potomok, pred ktorým sa veriaci hlboko klaňajú. Ľudia ich polievajú, aby rástli a silneli a s nimi aj učenie ich veľkého majstra.
Návštevník ostrova už z diaľky zbadá majestátne sa týčiace obrovské biele polgule so špicatými vežičkami, ktoré sú väčšie ako pyramídy v Egypte. Niekedy boli dokonca najvyššími stavbami na zemi. Dagoby, ktoré akoby sa dotýkali hviezd, sú skutočne veľkolepé. Ich pôvodný účel bol chrániť Budhove pozostatky. Tie neboli umiestnené do truhličky, ale celkom rafinovane boli okolo nich navŕšené kamene do tvaru polgule, čo malo symbolizovať svet. Dlhé špicaté vežičky, siahajúce snáď až do neba, predstavujú zemskú os. Veriaci sa okolo nich modlia a meditujú, obchádzajú ich dookola v smere hodinových ručičiek. Zo Srí lanky sa neskôr tieto posvätné dagoby rozšírili aj do iných krajín Ázie.
Veľká časť divokej a nádhernej fauny a flóry Srí lanky musela ustúpiť čajovým plantážiam, ktoré sú pre domorodých obživou, avšak ostrovu sa napriek tomu podarilo uchovať si svoju rozmanitosť a zvláštne čaro. Krajina mení svoj charakter každým kilometrom. Cesta do vnútrozemia preto ponúka nezabudnuteľný zážitok. Uvidíte korálové útesy, mangrovové porasty, tropický dažďový prales v nížinách, vždy zelené lesy, nespútané vodopády, tŕnisté porasty, savany, mokrade, vysočinu čnejúcu do výšky 2 500m či suché horské lúky porastené trávou. Niet divu, že je tento ostrov zaradený medzi jedno z 25 najzaujímavejších miest na zemi. Nie len preto si zaslúži mimoriadnu pozornosť a ochranu.
Životu sa tu darí aj vďaka príjemnej prímorskej klíme. Teploty v nížinách sa pohybujú okolo 30°C. Vo vnútrozemí, kde sa zodvihlo kedysi morské dno do výšky až 2 500m je pre domácich poriadne chladno. Teplota niekedy klesá až na 16°C. Preto sa väčšinou zdržiavajú v nížinách a pri pomyslení, že by mali vystúpiť do vrchov ich chytá doslova hrôza :). Pestrá vegetácia prechádza do tropickej džungle. Územie prekrásne kvitnúcich drevín, lotosových kvetov, voľne žijúcich slonov, varanov a oblaky motýľov tak po niekoľkých kilometroch vystrieda prales.
Čajovú kultúru priniesli na Srí lanku angličania. A práve ich ľudová múdrosť hovorí, že cesta do neba vedie okolo čajovej konvičky. Nechajte sa uniesť čajom do ďalekých kultúr a priblížte sa nebu. Uvidíte, kam vás dúšok Nuwara Eliya zavedie...
