O šťastí a nešťastí

       Medzi láskou a nenávisťou je tenká čiara. Hranice medzi dobrom a zlom sa rozplývajú. Nešťastie môže byť vlastne šťastím, ako sa neskôr často krát ukáže. To už v tomto svete nič neplatí? Skutočne už nie je nič dané? Relatívne hodnoty v relatívnom svete. Kedy prestali byť termíny termínmi, pojmy pojmami?

    Sme skutočne takí zmätení, že už nevieme, čo je čo? Alebo nič ako šťastie, nešťastie, dobro, zlo, láska a nenávisť neexistuje?

    Nie je to niečo, čo sme si sami vymysleli a sami zadefinovali, tak ako sa nám to hodilo? A teraz zisťujeme, že to neplatí. Poučky, ktoré sme sami napísali sú lžou. Možno sa tak veľmi usilujeme o šťastie, že ho nevidíme ani keď stojí pred nami. A možno sme tak zaujatí bolesťou a osobnými tragédiami, že sme nešťastní viac ako je nutné.

    Komédia nášho života nás núti smiať sa z vlastnej bezútešnosti. Dnešnou módou je trpieť. Ak sa však prestaneme zamýšľať nad tragédiou našej existencie, možno zistíme, že až taká tragická vlastne nie je.

    Ak prestaneme myslieť a začneme iba cítiť, nezistíme náhodou, že je nám dobre? Nie je naše nešťastie len akousi fraškou? Niečo, čo sa od nás očakáva? Každý predsa má nejaké to trápenie. Čo som ja horšia?

    Tešiť sa predsa dá z každej veci. My mnohokrát pre stromy nevidíme les. Sme tak posadnutí hľadaním šťastia, že sa zabúdame radovať z každého dňa. Dokonca sa cítime dobre, keď sa môžeme ľutovať. A keď nás ľutujú aj druhí, no to je radosti. Zvrhlé, nie? No nie je to tak?

    Niekedy je následok príčinou. Niekedy sa príčina odstráni tak, že sa odstráni následok!

Nina de l'Ange