Čína, čaj, draci a umenie žiť - 1.časť

04.09.2012 12:29

    Už pri prvom dúšku sladkastej Dračej studne sa necháme unášať lahodnou chuťou do ďalekých krajov – do Chang-čou a Su-ču a potom ďalej po čajovej ceste naprieč Čínou..


    Provinciu Če-ťiang, mesto Chang-čou a Západné jazero Su-ču preslávila nielen ich krása, ale aj najkvalitnejší čínsky čaj Lung Ching (Dračia studňa). V Číne sa vraví, že na nebi je raj a na zemi Chang-čou a Su-ču.

 

    Výrazným fenoménom strednej Číny je jazero Tchaj-chu, ktoré slúži ako rezervoár pitnej vody pre Su-ču. Tchaj-chu znamená Veľmi veľké jazero, ako ho ľudia spontánne nazvali. Je preslávené dokonalosťou svojich záhrad. Celé okolie jazera je popretkávané malými riečkami, rybníkmi, kanálmi a jazierkami. Okolo vedie cesta, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších scenérii Číny. Najväčší kanál spája Peknig s domovinou Dračej studne – Chang-čou.

 

    Dračia studňa bola prvým čajom Číny. Jej pôvod je opradený legendou o vodnom drakovi, ktorý strážil prameň. V dobe nesmierneho sucha sa začal jeden mních k nemu modliť, aby dal dedinčanom vodu. Nebo sa zrazu zatiahlo, a z veľkej skaly, pri ktorej sa mních modlil vytryskol prameň čistej a osviežujúcej vody. Na tomto mieste dedinčania z vďaky vystavali studňu a kláštor a čaju, ktorý sa pestoval v okolí dali názov Dračia studňa, aby na veky niesol ich hlbokú vďaku do celého sveta.

 

    Čaj sa pestuje aj na svahoch Levej hory v oblasti s poetickým názvom Kraj deviatich zátočín a osemnástich roklín. Už len názov prezrádza, že čaj odtiaľ musí byť jedinečný. Charakteristický ráz mu dáva aj spôsob spracovania. Lístky sa s neuveriteľnou precíznosťou sušia vo wokoch. Najprv sa nechajú trochu zvädnúť, aby v nich nastal proces fermentácie. Potom sa rukami pritláčajú o steny horúcej kovovej panvice, aby sa dobre vysušili. Hotové majú krásnu nefritovú farbu a nezameniteľný plochý tvar.

 

    Dračia studňa má jemne jinový až neutrálny charakter. Prináša pokoj duši aj telu, má chladivý efekt, pôsobí umierňujúco a stabilizujúco. Posilňuje tok energie v tele, napomáha zvyšovať koncentráciu, znižuje únavu. Očisťuje pečeň a podporuje trávenie, je vhodná pri odtučňovacích kúrach.

 

    Tradične sa pripravuje v typických čínskych čungoch. Čung (zhong) je názov pre čajovú misku. Znamená však tiež srdce, dušu, zvon a stred, čo len podčiarkuje jeho význam. Modernejší názov je gaj-wan, ktorý ho vystihuje úplne presne. Gaj je vrchnák a wan miska. Kultúra pitia čaju sa začala rozvíjať už za dynastie Sung a pretrváva dodnes. Okrem Dračej studne je najlepšie v čungu pripravovať aj Pi luo-čchung, alebo vzácne čaje starostlivo zviazané do malých trsov (u nás známe ako kvitnúce čaje), napr. Haj-bej-tu-ču.

Mnohými legendami je opradený aj vzácny čaj Pi-luo-čchung. Jedna z nich vraví o tragickej láske draka ku krásnej dievčine Pi luo. Mladý rybár však nechcel dievčinu drakovi vydať a tak hrozilo, že zničí celú dedinu. Sedem dní a nocí s drakom sám bojoval na jazere. Na ôsmy deň našli oboch – chlapca aj draka mŕtvych na brehu. Dievčina na chlapcovom hrobe zasadila čajový krík a sedem dní ho slzami polievala, kým samotná nevypustila dušu z tela. Ďalší rok krík pustil mnoho výhonkov, z ktorých dedinčania pripravovali lahodný čaj. Na počesť dievčaťa mu dali názov Pi-luo-čchu.

 

    K Číne, čaju, čungu neodmysliteľne patrrí aj Kung Fu. Výraz Kung-Fu predstavuje niečo, čo si vyžaduje čas, trpezlivosť a prácu. Nespája sa s ním preto iba bojové umenie, ale aj čajový rituál – meditatívna príprava čaju. Už starí Číňania prišli na to, že vôňa a chuť čaju sa dá najlepšie vychutnať pri viacerých zaliatiach lístočkov. Svoj význam malo aj učenie taoizmu, a teda, že cesta je dôležitejšia ako cieľ – samotná cesta je cieľom. Preto vymysleli jedinečný spôsob ako si vychutnať nie len pitie čaju, ale aj jeho samotnú prípravu. Čínske rituály nie sú tak precízne, ako japonské a poskytujú viac priestoru pre vlastnú fantáziu. V každej dobrej čajovni vám istotne čajový rituál predvedú a zapožičajú aj čajové more. Kung-Fu čaju je o harmónii tela aj duše. O vnútornej rovnováhe a pokoji. Rozhodne stojí za to sa na chvíľu zastaviť a spraviť si z pitia čaju malú slávnosť.

 

    Do Číny sa ešte vrátime nabudúce s legendou o čaji Železnej bohyne milosrdenstva a zastavíme sa na mieste, kde sa stretávajú hranice Číny, Vietnamu, Laosu, Thajska a Mjanmarska. Práve tu totiž boli objavené najstaršie čajové stromy aj ich liečivé účinky.